Stavby na báze dreva - zrubov, drevostavieb sa v posledných rokoch stali sľubne sa rozvíjajúcim odvetvím nášho stavebníctva. Napriek tomu vo verejnosti ešte stále vládne množstvo predsudkov a tvrdení, ktoré očierňujú drevo ako stavebný materiál a drevostavbám dávajú negatívny prívlastok nekvality a dočasnosti. Pri hľadaní odpovedí sa dá množstvo tvrdení ľahko vyvrátiť a časť z nich dokonca zmeniť na prednosti dreva.
Je pravda, že drevo je horľavý materiál, ale aj vysušené drevo obsahuje 15 percent vody (tona dreva 150 litrov vody), ktorá sa pri požiari musí najskôr premeniť na paru. Okrem toho, ohorená vrstva dreva obsahuje uhlík, ktorý pôsobí ako istá forma ochranného plášťa. Práve preto sa statické vlastnosti dreva zhoršujú oveľa pomalšie ako v prípade betónových či oceľových nosníkov. Znie to neuveriteľne, ale pri požiari sa rýchlejšie zrúti oceľová konštrukcia ako drevená. Samozrejme v drevostavbe musí byť profesionálne zhotovená elektrická inštalácia, aby sa zabránilo vzniku požiaru v stenách. Treba dodržať technologické kritériá pri zabudovaní komínov a kozubov a dodržiavať bezpečné vzdialenosti medzi telesami kozuba, komína a drevených prvkov.
Dôkazy proti tomuto tvrdeniu sa nájdu na každom kroku. V celej Európe dodnes stoja stredoveké drevené kostolíky a ich trámy sú vo výbornom stave. Dobrým príkladom sú aj Benátky – celé postavené na drevených pilieroch, starších ako 800 rokov. Životnosť tradičného dreveného domu dosahuje dve až tri storočia a životnosť dnešných drevených zrubových domov s modernou architektúrou a skladbou je porovnateľná s murovanými stavbami.
Drevo má dostatočne vysokú pevnosť a jeho výhodou je, že pri určenej pevnosti má relatívne nízku hmotnosť. Preto sa opäť stáva obľúbeným materiálom na výstavbu hál, mostov, priemyselných stavieb, škôl, telocviční či štadiónov. Z dreva sa dajú stavať aj bytové domy a viacpodlažné budovy. Statické zabezpečenie nosných zrubových stien je 100-percentné. Technológia výroby zrubov spočíta s rohovými spojmi preplátavanými na rybinu. Vo vyrezaných otvoroch sa zrubové trámy spájajú drevenými vsumíkmi tak zvaním osteným zafrezovaným v strede zrubového trámu a osadenému priečne na dol čo zabraňuje točeniu a vychyľovanú sa driev z obvodu steny. Na zvýšenie pevnosti zviazanosti zrubu s krovom, zátvormi a stropnými trámami sa používajú kovové klince. Takáto skladba prvkov garantuje stopercentnú odolnosť voči vetrom i zemetraseniam. Práve preto sa zrubové stavby uplatňujú v seizmicky náročných oblastiach. Na porovnanie – hotovú zrubovú stavbu dokážeme previezť na dopravnom prostriedku bez porušenia stien, pri preprave murovaných stavieb steny popraskajú.
Práve naopak. Jedným z atribútov modernej architektúry je návrat k prírodným materiálom. Drevo sa čoraz častejšie využíva ako konštrukčný materiál, lebo architektom umožňuje realizovať ľahké konštrukcie plné fantázie. Okrem toho, drevo má aj výraznú dekoratívnu funkciu – drevené prvky sa vyrábajú a ponúkajú v rôznych formách a farbách.
Drevo je absolútne prírodný materiál a bez vhodnej ochrany naozaj rýchlejšie podlieha škodcom a negatívnym poveternostným vplyvom. Nie je však pravda, že nie je vhodné do vlhkého prostredia. Drevo dokáže regulovať vlhkosť prostredia, v ktorom sa nachádza a úspešne sa využíva napríklad v saunách. Dôležité je, aby sa vlhké konštrukčné drevo mohlo opäť vysušiť. Práve vysušenie dreva pod 18 percent vlhkosti výrazne eliminuje pôsobenie škodcov. Platí staré známe: „kde nie je voda, nie je ani život“. Existuje aj chemická ochrana dreva proti hnilobe a drevokaznému hmyzu. Jej použitie sa však sústreďuje najmä na exteriérové prvky. V interiéri uprednostňujeme prírodné nátery.
Bunková štruktúra dreva zhromažďuje teplo. Preto je drevo zlým vodičom tepla a výborným izolantom. Dobre navrhnutá skladba dreveného domu umožňuje usporiť asi o 30 percent viac energie na vykurovanie ako v murovanom dome. Zrubový dom so skladbou: zrub 92 mm, 120 mm minerálnej vaty a 20 mm vnútorného dreveného obkladu má rovnaké tepelnoizolačné vlastnosti ako 800 mm hrubý múr. Už jednoduché porovnanie objemu studeného múru s objemom drevených prvkov a minerálnej vaty ukazuje, že v drevostavbe potrebujeme na vyhriatie steny menej energie ako v masívnej murovanej stavbe. Vzhľadom na nízku akumulačnú schopnosť dreva to najlepšie využijeme pri nie celodennom obývaní domu a najmä pri rekreačných chatách.
Drevo je jediný obnoviteľný stavebný materiál, ktorý sa dá použiť aj na konštrukčné prvky. Z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja ide o kľúčový stavebný materiál s obrovskými možnosťami a perspektívou. Lesné hospodárstvo pracuje na princípe postupného dorastania. V súčasnosti sa na Slovensku spotrebuje približne 2/3 ročného prírastku. Berúc do úvahy vlastnosti dreva je jeho cena v porovnaní s ostatnými materiálmi bezkonkurenčná. Drevo sa ľahko spracováva a jeho opracovanie a zabudovanie do stavby si vyžaduje oveľa menej energie ako ostatné materiály. Navyše, drevostavby nezaťažujú životné prostredie a ich likvidácia je veľmi jednoduchá. Drevu preto právom patrí prívlastok ekologický materiál.